Rozhovor s LUBOSLAVOM publikovaný

v CREMATION ZINE XVIII 2019`.

Nebudem sa tu s vami o tom dohadovať. Nech si hovorí kto chce, čo chce. LUNATIC GODS je slovenská metalová legenda. Skupina si prešla naozaj kadečím a som rád, že po EP "Slnovraty" akoby chytila druhý dych. Tohtoročný album "Turiec" je priam esenciálnou ukážkou poctivej roboty, ktorá prináša ovocie. V mojich očiach tu ide o jeden z top domácich albumov roka... Pre všetko spomenuté, som sa rozhodol, že ich zaradím na titulku tohto čísla a venujem im rozhovor čísla. Žiaľ, človek mieni a okolnosti to zmenia. Plán bol jasný, oprášiť históriu skupiny od jej prvopočiatkov. Na túto tému som pripravil zhruba 30 otázok, ktoré ale zostanú na našich stranách nezodpovedané... Musím veľmi pochváliť Luboslavov prístup, ale ani po viacerých telefonátoch sa nám nepodarilo "dokopať" zakladajúcich členov, ktorí sú ešte aktívny v skupine k odpovediam. A tak tento rozhovor začneme vtedy, keď do radov LUNATIC GODS vstúpil gitarista Luboslav...

Roman Chocholáček (zimný čas 2018)

Obdobie okolo roku 2000 bolo pre skupinu v určitom zmysle zlomové... Ani vy ste sa nevyhli personálnym zmenám. Určite to nie je nič príjemné, navyše keď je skupina rozbehnutá ako dobre namazaný stroj. Skupinu postupne opustili klávesák King a spevák Mortis. Náhrada v podobe Horára bola viac ako adekvátna, čo sa hneď odzrkadlilo na treťom pripravovanom albume „The Wilderness“. Skupinu si doplnil aj ty a mal si už značné skúsenosti z hrania v DIGITUS IN RECTO a EDITOR). Do akej miery si sa podieľal na skladaní tohto albumu, ťažko uveriť že by sa všetko podarilo len tak bez problémov, ako mávnutím čarovného prútika...

Zdravím ťa. Áno do kapely som nabehol práve v období ktoré spomínaš. Práve sa mixoval album „The Wilderness“ a spomínam si, že na prvom osobnom stretnutí u Hiraxa doma, keď sme si spoločne prehrávali moje gitarové party na chystaný koncert s KING DIAMOND, ktorý bol mojou premiérou v radach LG, mi Palino púšťal prvé mixy piesne „The Curse“. Kombinácia Horárovho growlu s melodickými Emkovimi spevmi a celkovo iná, povedal by som oproti Sittingu „slovanská melodika“ refrénu tejto novej piesne ma vtedy posadili na zadok a veru som bol nadšený, že môžem byť toho celého zrazu súčasťou. S albumom, pokiaľ si pamätám naozaj nejaké ťažkosti neboli. Snáď 2-krát sa premixovával, ale to sú pri tvorbe novej muziky normálne veci. Ja som prišiel vlastne už do vynovenej kapely, ktorú personálna rošáda ešte viac nakopla. Lunatic Gods s novým spevákom Jarkom „Horárom“ držali za jeden povraz. Pravidelne 3-krát týždenne sa skušalo, po skúške sme pivkovali, radosť očividná. Rád na to obdobie spomínam. Kapela šlapala a s dvomi gitarami naživo to dostalo nové grády. Čo sa týka skladanie piesní, na „The Wilderness“ som ešte ako autor neprispel, prvý krát sme spoločne s Palom písali až na album „Mythus“ kde sme spoločne ukovali dve „červie“ inštrumentálky“ „A Beatiful City“ a „Mourning The Blessed One“. Dá sa povedať, že prvý rok v kapele som len nasával štýl Paľovho riffovania, pre mňa nový spôsob rozvíjania nápadov a strašne veľa sa od neho hudobne naučil, za čo som mu do dneška vďačný. Tak ako Jarkovi „Horárovi“ ktorý ma poznal dlhšie a vlastne ma do kapely navrhol. Spomínam si na večer, keď mi spoločne s Paľom volali, že by chceli nahradiť klávesy druhou gitarou a či by som do toho nešiel. Ten večer zmenil celý môj život až do dnešných dní...

Od samotného nahrania „The Wilderness“ až po jeho hmotnú realizáciu ubehli až dva roky. S odchodom Mortisa sa zjavne narušil vzťah s METAL AGE, alebo sa mýlim? Nechce sa mi veriť, že ste až dva roky hľadali nového vydavateľa. Nebolo v tom ešte niečo viac?

Ako som spomínal v predošlej otázke. Album sa ešte 2-krát premixovával, kým sme s výsledkom boli spokojní a tým pádom sa aj vydavateľ začal hľadať neskôr. Musíš brať v potaz aj to, že vtedy bola diametrálne odlišná doba od dnešnej. Dnes urobíš pár klikov, zavesíš vybrané songy na „Dropbox“ a rozposleš mail vydavateľstvám. V tej dobe sme každý promáč museli napáliť, zabaliť, poslať poštou a čakat na reakciu. Nie všetci ešte fungovali na mailoch, veľká časť komunikácie prebiehala práve poštou. Čo sa týka toho vzťahu s Metal Age, nemyslím si, že by došlo k nejakému narušeniu vzťahov s celou kapelou. Jarko „Horár“ Vavro bol s Peťom „Mortisom“ spoločne druhý majiteľ Metal Age a v podstate ho v kapele vystriedal. A dokonca sme k nim na firmu v kapele chodili, kupovali sme si u nich hromadne nové CD našich obľúbených kapiel. Možno sa tam troška narušil osobný vzťah medzi Paľom a Mortisom, čo viem iba z počutia od chalanov z kapely, ale to mne neprináleží vôbec hodnotiť. Vieš ako to chodí, kapela je ako manželstvo. Aj doma sa niekedy búrka preženie, jeden má pravdu v tom, iný v inom = jednoducho život. Najkrajšie sú vždy zmierenia a odpúšťania☺ A pokiaľ viem Paľo s Peťom sú dnes už opať priatelia a tak je to správne. Postavili spoločne na nohy jednu z najdlhšie fungujúcich SK metalových kapiel, tak majú byť spoločne právom na čo hrdí. Ináč nesmieme zabudnúť na fakt, že nám Metal Age ešte k albumu „Wilderness“ zorganizovali skvelé turné „METAL AGE TOUR“ spolu s ich stájovými kapelami WAYD, DYSANCHELY a DESECRATED DREAMS, takže aj to svedčí o tom, že to nebolo také horúce a nič podozrivé by som vtom nehľadal...

Nakoniec všetko dopadlo ako malo a album vychádza vďaka SHINDY PRODUCTIONS, ktorý sa už prevažne začal preorientovávať na organizovanie koncertov. Ako ste sa vlastne dostali k tomu, že tento album dokonca vyšiel licenčne pod ďalšími 7 vydavateľstvami vo svete, čo je v dnešnej dobe niečo zo žánru sci-fi (úsmev). Dá sa teda povedať tak, že bol „The Wilderness“ váš najúspešnejší album?

Opäť si presne pamätám ten okamih☺...sedím vo vlaku z práce a na legendárnom Štubnianskom moste telefonát od Paľa na moj prvý „dobový“ obr mobil☺ „Tak nás vydá Shindy“ vysúkal zo seba. No čo ti poviem, skoro som odpadol, radosť preveľká ma ovládla. Shindy bol v tej dobe metalový top vydavateľ. Bol to ďalší kapelový krok vpred. Čo sa týka licencií,pokiaľ viem niečo dohodil aj Shindy, ale hlavnú zásluhu na to celom, čo sa v tej dobe podarilo mal Hirax. Za všetkým stála jeho tvrdá práca. Makal na kapele v tom období dňom a nocou. Dopisoval s kým sa dalo, menil CD, ukecával☺... V tom období rozbiehal svoje dve firmičky Hirax Records (punk) a neskor Hrom Records (metal). Neskôr sa začal sám živiť vydávaním kapiel a pohybovať sa vo vodách underground biznisu. Takže tie licencie sa podarili hlavne vďaka nemu. “The Wilderness” bol v tom období jednoznačne náš najúspešnejší album. A hlavne album dobrý, s obľubou si ho hocikedy pustím aj dnes. Piesne ako “ Stone”, “The Curse”, “Mystic Way” či titulná “Wilderness” su proste pecky!

Tretím albumom ste si určite upevnili svoje pozície, ale nebyť koncertov, skupina by sa len ťažko presadila do podobnej miery. Myslím si, že ste aj v tomto aspekte prežívali plodné obdobie, čoho faktom sú aj koncerty po boku KING DIAMOND, VADER... Kedy ste si uvedomili, že ak sa chcete posunúť niekam ďalej, musíte pracovať nielen na hudbe, ale aj celkovej promotion a nečakať čo za vás spraví vydavateľstvo?

V Lunaticu sme sa nikdy nespoliehali na žiadne firmy, keď nám niekto pomohol potešilo nás to, v prvom rade sme sa ale vždy spoliehali hlavne sami na seba. To platí aj do dnešných čias. Čo si sám nevybavíš - nemáš. Kapela je radosť, ale aj práca a zodpovednosť a čím skôr to ako muzikant pochopíš, posúvaš sa ďalej. Snívanie je dôležité na začiatku kariéry, neskôr keď príde nazvime to „kapelová“ práca, je dôležité sny nestratiť a naučiť sa za ne bojovať. Hovorím to každému mladému muzikantovi, treba vydržať a hrať všade kde sa dá. Koncerty sú pre každú skupinu najdôležitejšia vec! Kapela ktorá nekoncertuje-neexistuje! A pamätný koncert s KING DIAMOND v martinskej športovej hale mám stále v srdci. Prvý krát naživo s Emkom a Jarkom po boku = Adrenalín do žíl! Práve v tomto momente, keď som si na to spomenul mnou prebehli zimomriavky aj slza do oka...

Obnovená zostava šliapala ako hodinky, čoho logickým vyústením bol ďalší album „Mythus“ (2004). Prvý krát v histórii skupiny vďaka nemu vznikol koncepčný album, príbeh boja medzi ľudstvom a červami, ktoré žijú pod zemou. Ide o nevídanú kombináciu v rámci extrémneho metalu, čo si má pod tým poslucháč predstaviť?

Uz počas koncertov k „Wilderness“ sme spolu začali s Paľom tvoriť. On nosil riffy, ktoré sme spoločne rozvíjali, doslova vždy a všade keď bol čas a miesto. V šatni pred koncertom, na lúke pri Turci za našou vtedajšou skúšobňou , doslova všade keď bola chvíľa sme sa hrali s gitarami, zvelaďovali nápady a na vzniknuté témy sme potom spoločne s kapelou jamovali v skušobni. Nie všetko sa nakoniec použilo a niektoré akustické pasáže sme dokonca nechali neskôr aj na album „Ante Portas“. Chcel som tým len naznačiť, že tvoj pocit je správny, naozaj sme vtedy šlapali ako hodinky a rovnaký štýl práce, kedy na prvotný riff, ktorý donesiem, jamujeme celá kapela nám ostal do dnešných čias. Album „Mythus“ bol vtedy doslova do roka hotový. Texty na album napísal Paľov kamarát z Brna „W“, ktorý nám poslal scifi poviedku o boji dobra so zlom. Oslovilo nás to. Koncepčné dosky našich obľubencov ako DREAM THEATER, QUEENSRYCHE či KING DIAMOD sme točili dookola tak nás vtedy tá myšlienka spoločne pohltila a brali sme to ako nový rozmer našej muziky. Jarík, ktorý dovtedy napísal pre LG väčšinu textov aj na albumy kde ešte nespieval, nakoniec texty ešte korigoval ale myslím, že výsledok sa naozaj podaril. Aj dnes mám zimomriavky, keď pri poslednej piesni „For More Glory“ dav hromadne kričí "Kill Him!", a odsúdený syn sa pýta" Father, Why?" - You Are Not My Son!"...uaah:). Určite každému odporúčam zakúpiť originál CD a prečítať si celý príbeh, stojí to za to! Dnes, s odstupom času, si však myslím, že skutočný nový rozmer naša hudba dostala až prechodom k rodnému jazyku. Mám dni, keď si albumy LG pustím všetky zaradom od debutu až po novinku „Turiec“ a ovládne ma skvelý pocit plynulej nadväznosti. Album „Mythus“ je podľa mna pre nás ale výnimočný z iného hľadiska. Po prvý krát sme v štúdiu použili na nahrávke folklórne slovanské motívy v piesni „Evil Breeds More Evil Still“, ktorá defacto definovala štýl Lunaticu až do dnešných čias. Husličky, fujara, viola, cimbál a do toho nečakané blackové elementy. Stavidlá fantázie boli naplno spustené☺. Husličky nám vtedy fámozne nahral Duško Tuma, známy husľový majster z Martina (RIP), mimochodom učiteľ našej dnešnej huslistky Eválie, folkloristky telom aj dušou, ktorá každoročne na tohto majstra organizuje spomienkovú akciu „Primášove Srdce“. Keď som sa tieto informácie pri nahrávaní našich „Slnovratov“ dozvedel, musel som sa iba pousmiať ako vedia kruhy do seba pekne zapadnúť. A vždy keď Ewka na skúške začne do nejakého môjho nového riffu huslovať☺ , vraciam sa späť v čase práve do momentu, keď ma napadlo do piesne „Evil Breeds More Evil Still“ zakomponovať ľudové nástroje...

Hirax bol väčšinou ten, kto sa staral o propagáciu skupiny, či už rozhovory, promo, atď., respektíve ho bolo v médiách najviac „vidieť“. Aká bola ale realita vo vnútri skupiny? Mám na mysli napríklad počas tvorby nových skladieb, textov, celkového konceptu albumu... Bol aj tu tým hlavným hnacím strojom, ktorý mal posledné slovo? Kvôli čomu vlastne začali interné problémy, ktoré vyústili až k jeho odchodu?

Hirax bol hnacím motorom kapely od začiatku jej vzniku až nejak do roka 2011, kedy sme nahrali album „Vlnobytie“. Posledný rok jeho hrania s nami, sa nám však začal vzďaľovať. Stretávali sme menej, prestával chodiť na skúšky, nie že by úplne-ale prestával, čo bolo do tej doby niečo nevídané. Čoraz viac sme hrávali v skúšobni len s jednou gitarou a keď sa aj objavil, tak len rýchlo odohral čo bolo treba a bežal preč. Už neostal ani na pivko, nepokecal, nezasmial sa s nami. Je pravda, že v tom čase už bol z neho jeden z TOP slovenských spisovateľov a predával tisíce kníh. Stovky obdivovateliek mu písalo denne ďakovné maily, chodil prednášat, čítať svoje básne, proste vrece aktivít sa mu roztvorilo dokorán. Ale my sme to akceptovali! Jasné, že sme ho podpichovali a v dobrom padali hlášky ako “čo to píšeš za kokotiny☺“ ale v tejto kapele sa vždy mali všetci radi a aj takýmto uleteným spôsobom sme si niekedy dávali najavo tú radosť že sme spolu. Srandičky a suchý anglický humor bol odjakživa súčasťou tejto kapely a možno aj preto sme doteraz spolu. Neviem či chápeš ako to myslím, ale snažím sa iba naznačiť aká bola pocitovo v kapele dobrá atmosféra. Proste z Paľa sa stal spisovateľ a nikto mu to nezávidel ani nič podobné! Jeho prvá kniha „Raz aj v pekle vyjde Slnko“ bola vážne dobrá, mal som si ju možnosť prečítať ako jeden z prvých ľudí ešte z notebooku a veľmi sa mi páčila a páči dodnes. Dokonca moja sms, ktorú som mu tesne po prečítaní napísal, skončila na prvom vydaní jej zadného prebalu. Tým som chcel len povedať, že napriek veciam čo sa diali, sme ani len vo sne netušili že sa nás chystá pustiť k vode. Koľkokrát sme mali v nejakom meste koncert, tak si zorganizoval aj čítačku, ako tomu s obľubou hovorieval☺ a videli sme ho iba tesne pred koncertom a po koncerte nechal na pódiu gitaru a bežal opäť niekde do víru. Aj napriek tomu však kapela fungovala ďalej. A kedže som v tom čase vo svojich dvoch ďalších skupinách EDITOR a DIGITUS IN RECTO ktoré fungovali paralelne vybavoval koncerty, riešil turné, skladal piesne, produkoval albumy a robil ďalších x vecí, postupne nejak plynule prešli tieto veci na mňa aj u LUNATIC GODS a tým pádom to, že Paľo mal na kapelu menej času, nejak nebolo až tak veľmi cítiť. Cvičilo sa, chodilo sa na chaty, grilovačky, fesťáky, len žiaľ čoraz viac bez neho... Ale aj tak som si stále v duchu vravel, že sa len nadýchneme a spoločne zložíme ďalší nový úžasný album. Dnes už vieme ako to dopadlo a paradoxne opäť sa malo sťať čo sa stalo a kus novej krásnej muziky sme aj napísali, ale už bez neho. Keď však od nás odišiel a začal šíriť tie klamstvá o „zlej nálade v kapele“ a podobné nezmysly, to som bol vtedy fakt smutný. Pýtal som sa sám seba, načo nám chce uškodiť, však my chceme len ďalej hrať... Aby som sa ešte vrátil k prvej časti tvojej otázky. Píšeš že Paľa bolo najviac vidieť v médiách, ako to bolo pri tvorbe piesní? Od albumu Ante Portas som sa stal plnohodnotným skladateľom pre LG spolu s Majkou “Mhayitzou” našou klávesáčkou. A myslím že práve na albumoch “Ante Portas” a “Vlnobytie” bolo pekne vidiet ako sa naša trojica pekne dopĺňala. V Lunaticu však nikdy nerobil muziku Hirax úplne sám, aj keď si to mnoho fans do dnešných čias myslí. Ani v dobách prvých dvoch albumov. Vždy to bola spoločná kapelová práca. ON prišiel s prvým riffom a nápadmi, mal nejakú predstavu, ktorú potom dopĺňali jednotliví členovia a spoločným jamovaním vznikali piesne. Preto by som rád tento mýtus o tom, že všetky prvé albumy napísal Hirax sám, vyvrátil. Ak už nikto, tak by tu mal byt minimálne spomenutý aspoň náš prvý bubenik Ferko “Psycho” Sochulák, ktorý mal doslova leví podiel na všetkých piesnach Lunaticu až do roku 2007 po album „Ante Portas“. Aj vďaka jeho hudobnej fantázii je Lunatic tam kde je. Preto keď si dnes pozerám staré booklety a vidím všade Hirax Hirax Hirax, je to povedal by som mierne nespravodlivé. Aj preto od jeho odchodu z kapely sa pod hudbu Lunatic Gods na všetkých nových nahrávkach podpisujeme spoločne. Tá muzika je naše spoločné dieta, niekto prispeje v tom danom okamihu viac, niekto menej, ale na tom vôbec nezáleží. Nie sme Desmod a neriešime autorské tamtiémy, riešime si naše sny a tými je hudba ktorá tú po nás ostane...uff ale som sa rozkecal...hehe☺

Navonok sa mi vždy zdalo, že si L. G. idú stále to svoje. Bolo tomu ale tak aj vo vnútri skupiny? Mám teraz na mysli obdobie od vzniku po album „Mythus“. Čím je v skupine viac ľudí, tak logicky dochádza k častejším názorovým „treniciam“. Bolo vôbec také obdobie, že ste uvažovali o úplnom konci, respektíve ste sa nevedeli pohnúť z miesta?

Myslím že z veľkej časti som ti odpovedal už aj pred chvíľkou. Každy muzikant podľa mňa má obdobie, kedy má chuť so všetkým praštit. Ani ja nie som výnimka samozrejme. Je to prirodzené, ale niekedy sa stačí len na to poriadne vyspať, vybehnúť na výlet s rodinkou alebo len tak sám vytúrovať nejaký pekný kopec v našej domovine a inšpirácia aj chuť je zrazu späť☺ Nové melódie či riffy v mobile a už volám chalanom a kujeme nové piesne. Myslím si, že ak niekto hrá aktívne v metalových kapelách cez 26 rokov, už ho to nikdy nepustí: ). Môže možno na chvíľu vypadnúť, ale vždy sa rád k muzike vráti... Najťažšie obdobie pre LUNATIC GODS bol jednoznačne rok 2007 kedy nás opustil spevák, priateľ a jeden z najlepších ľudí akých som doteraz poznal Jarko „Horár“ Vavro. Doslova prereval som vtedy pár dní a netušil čo ďalej, nič mi totiž nedávalo zmysel. Dnes už viem, že žiadny zmysel to ani nemalo. Život raz začne a raz skončí. A jediné čo treba v takýchto situáciách urobiť, akokoľvek je to ťažké, je sa s tým zmieriť. Ale Jarko na nás zhora stále dáva pozor, občas nám preblyskne v skúšobni neónka a vtedy vieme že načúva☺ . A človeče čím som starší si uvedomujem, že o chvíľu sa aj tak všetci tam hore opäť zídeme... Čas beží neskutočne rýchlo a my ľudia, snáď jediný živočíšny druh na zemi, namiesto skutočného života len blúdime stratení vo vlastných myšlienkach. Ako píšem v uvodníku k nášmu novému klipu k piesni „Zabudli sme dýchať“. „Rochníme sa v krivdách minulosti, alebo naopak v obavách z budúcnosti, hľadíme do vody, budíme preludy a na naše reálne životy, zatiaľ kvápe krv.“ Ktosi múdry raz povedal. „Ak nežiješ skutočne si iba duch! Život prežitý iba cez myseľ je ako čiernobiela fotka nádherného západu slnka. Bezvýrazný a otupný.“ Takže treba prestať veriť neunavným vlastným myšlienkam hľadajúcim večnú odpoveď na „PREČO?“ a začať žiť. Byť „TU A TERAZ“ tak ako to spievame v jednej z našich nových piesní „ Na Ostrú“, ktorá sa touto témou zaoberá...

Inštrumentálna skladba sa stala akýmsi nepísaným pravidlom vo vašej tvorbe. Vedel by si si ale predstaviť vydať celý album, ktorý by nebol doprevádzaný spevom? Dokázal by si prezentovať svoje myšlienky iba samotnou hudbou?

Určite áno, hudba nepozná hraníc, ide o odovzdanie émocie ktorú práve prežívaš ďalej a v podstate všetky naše piesne najprv vznikajú ako inštrumentálky☺. .. Rovno ti poviem, že ak by raz nebolo nášho speváka Emka , ktorý je poznávacím znamením LUNATIC GODS od vzniku kapely, vydal by som sa pri tvorbe práve týmto smerom. Ale aj tak verím, že to spolu s Emkom ešte nejakých aspoň 50 rokov potiahneme☺.

Patrí sa tu spomenúť aj na najsmutnejší rok v histórii skupiny. V roku 2007 nás navždy opustil Horár, neodmyslitelná súčasť histórie L. G. Aký to malo reálny dopad na ďalšie fungovanie skupiny? V tom istom roku ste vydali album „Ante Portas“, takže predpokladám, že v období Horárovej smrti bola už väčšina materiálu zložená...

Opäť pár viet dozadu už k tejto téme zaznelo. Album „Ante Portas“ sme postupne skladali v priebehu rokov 2005 a 2006. Išlo to pomaly. Jarkovi vtedy vážne ochorel otec, tak sa začal oňho intenzívne starať a materiál sme skladali bez neho. Verili sme však že príde chvíľa, keď dojde za nami vysmiaty do skúšobne, vypočuje čo sme naskladali, pochváli a pohaní s úsmevom akým to vedel iba on. A napíše nám opäť skvelé texty. Popritom ako opatroval otca však sám vážne ochorel a nakoniec svoj boj s rakovinou prehral☹. Po počiatočnom šoku sme sa rozhodli album dokončiť a venovať ho práve Jemu. Hotový materiál nakoniec otextoval premiérovo Hirax. Čo k tomu dodať, snáď len toľko že paradoxne prvá skladba, ktorú som na album zložil dostala nakoniec názov „Žiaľ.“

Na albume „Ante Portas“ došlo k zásadnej zmene, ktorá sa už s vámi ťahá až dodnes. Tou zmenou myslím, že ste začali spievať v slovenskom jazyku. Prečo ste sa vlastne po toľkých rokoch odhodlali k tomuto kroku? Niekto by si mohol povedať, že to je krok späť, nakoľko ste mali vďaka vydaniu niektorých albumov v zahraničí z tadiaľ aj množstvo fanúšikov. Aká bola ale realita? Pamätáš si ešte, ako zareagovali na „Ante Portas“ vaši dlhoroční fanúšikovia a kritika? Predsa len to bol značný hudobný aj obsahový posun oproti predchádzajúcim albumom a poslucháči niekedy neradi prijímajú zmeny.

Ako som spomínal, po Jarkovom odchode na spevy ostal už len Emko. A ten po anglicky vôbec nevedel a texty piesní spieval vždy len foneticky, tak ako mu to Jarko vysvetlil. V štúdiu pri nahrávaní sme potom vždy okrem tónov, melodií a rytmusu museli dávať pozor aj na jeho intonáciu a výslovnosť, čo bolo dosť náročné, preto sme si povedali, že to nejdeme ďalej siliť a „Ante Portas“ sme zvečnili v rodnom jazyku. Sami sme nevedeli ako to ľudia prijmú, pamätám si ale, že už v štúdiu keď som nahrával s Emkom spevy, som za mixpultom mal zvláštny pocit, že sa tu rodí niečo nové. A na výslovné prekvapenie to vačšina fanúšikov, dokonca aj českých prijala ako veľké pozitívum. Jednoducho zrazu emócie, ktorých si myslím naša extrémna muzika bola vždy plná, s rodným jazykom vyplávali akoby ešte viac na povrch. Dokonca sa nám stalo, že texty niektorých oslovili aj viac ako muzika☺. V piesňach na „Ante portas“ boli v metaforách zakomponované odkazy na život našich predkov a krásu krajiny, ktorú nám zanechali. V tom čase sme s Hiraxom pracovali v jeho firmičke Hrom Records, menili sme CDčká Lunatic Gods do celého sveta a spoločne sa nechávali inšpirovať ruskými a ukrajinskými kapelami, ktoré spievali o svojich predkoch a živote v prírode. Bolo nám to veľmi blízke a podvedome sme cítili, že to k nám pasuje a patrí. Z tých časov dokonca pochádza aj pôvodný nápad ospievať sviatky „Slnovratov“, keď som sa snažil napísať metalový sviatočný uvodník trochu iným spôsobom. Ale to už predbiehame. Jednoducho sme sa v tom období začali zaujímať viac o svoje vlastné korene, hltali sme všetky dostupné knihy a čuduj sa svete začali sme objavovať aj kopce okolo nás☺ Asi to trochu súviselo s nejakým uvedomením sa, že tu nebudeme naveky (aspoň v mojom prípade:). Paľo navyše v sebe v tej dobe objavil dar „písania“ a celé to zrazu dávalo zmysel. Vygradovalo to ešte viac na našom nasledujúcom albume „Vlnobytie“. Na ňom sme tento odkaz posunuli ešte ďalej. Ako hovorieval Hirax k rozhovorom práve k albumu „Vlnobytie“, dovolím si citovať: “Povesti, príbehy, ťažká robota, zvyky našich predkov, to všetko je v nás, v našej krvi. Texty čerpáme z našej histórie, sme SLOVANIA! Hory, lesy, polia, lúky, zvery, zemiaky, fazuľa, tvrdá práca, pálenka, malosť, závisť, bič i cukor, husličky, kroje – to sme MY! Tieto témy sme neskor rozvinuli aj na nahrávke Slnovraty, ktorá bola venovana dvom najväčším Slovanským sviatkom ako som už spomínal a tiež na našej novinke Turiec, ktorá je priamo o krásách našich kopcov a živote našich praotcov a pramatiek. Nás tympanista Janík s obľubou hovorieva „Sme raz slovenská kapela, naše motívy sú slovenské, slovanské a folklórne, bolo by vtipne spievať už dnes po anglicky ☺. Navyše Lubinove a Lečove texty su úžasné a na vysokej úrovni, tažko by sme dnes dosiahli takú silu jazykom, na ktorý nam zobáky nenarástli.“. Čo dodať – trefné a vystižné☺

Myslím si, že práve „Ante Portas“ je tým prelomovým albumom, vďaka ktorému ste začali používať aj dovtedy netradičné hudobné nástroje ako drumbľa, akordeón, saxofón, flauta, či pišťala. Čo vás vlastne k tomuto kroku viedlo, kto priniesol do skupiny túto myšlienku vydať sa týmto smerom a ako si tento progres vnímal po hudobnej stránke?

Bol som nadšený! Vždy som miloval široké spektrum metalových kapiel, a tie ktoré experimentovali som doslova vyhľadával. Navyše tým, že som bol v štúdiu tentokrát prvý krát po celý čas a nie iba na nahranie gitár a materiál mi každým dňom rezonoval v hlave napádali ma ďalšie a ďalšie melódie hosťujúcich nástrojov. Vytiahol som starý akordeón, zvolával som všetkých známych aj neznámych, akonáhle sme zistili že niekto vie na niečo hrať ako v prípade miestneho zvukára Bolasa, ktorý nám nahral flautu a dodal tak napríklad piesni "Červená zo žíl" ten čarovný "Jethro Tull“ nádych. Proste bolo to hranie sa s múzou, kedy zabúdaš na čas, necítiš hlad a smäd a tvoje telo funguje na nejakej zvláštnej hudobnej droge☺. Som rád že „Ante Portas“ vnímaš práve takto. Bol to začiatok našej novej etapy, podľa mňa veľký aranžérsky posun oproti "Mythus" a tiež debut pre našu klávesáčku „Mhayitzu“, bez ktorej si už dnes LG nedokážem predstaviť.

Pripadá to iba mne tak, že bola skupina po vydaní "Ante Portas" na pomyselnom hudobnom rozhraní? Už tento album z časti napovedal, čomu sa chcete venovať v budúcnosti. Stále viac a viac začali prenikať do vašej tvorby slovanské, či pagan metalové prvky. Kto, alebo čo bolo dôsledkom toho, že sa začala tvorba L. G. uberať týmto smerom? Niekedy v tom období bola hlavne východoeurópska paganmetalová scéna na veľkom vzostupe, preto môže pre niekoho tento váš krok vyznieť účelne... Ako prijali vlastne túto zmenu dlhoroční fanúšikovia?

Určite áno! „Ante Portas“ je zlomový album pre celú tvorbu Lunatic Gods v nasledovnej budúcnosti. Na tej doske sa začala naša nová etapa. To, čo sme na „Mythuse“ hudobne načrtli, sa na „Ante Portas“ rozvinulo v celej šírke a prechodom na náš rodný jazyk dostala naša muzika skutočný nový rozmer. Spomínal som to aj pár otázok dozadu, inšpirácia od ruskej potažmo „východnej“ scény tam určite bola, avšak musím tu zdôrazniť, že v tom období žiadne „paganmetalové“ hnutie či scéna ani nič podobné neexistovalo. Boli len black metalové kapely ktoré hľadali inšpiráciu v prírode a v živote svojich predkov, podobne ako my. Celý ten pohanský „trend“ nabral na obrátkach oveľa neskôr, takže môžem s čistým svedomím prehlásiť, že žiadna účelnosť v tom nebola. A poviem ti, že by nikoho z nás v tej dobe nenapadlo, že práve z tohto žánru sa stane taký trend. Ale vieš ako to chodí, trendy prichádzajú a miznú, sú pomíjivé ako všetko na tomto svete. Avšak metalové riffy a čaro slovenského jazyka spoločne prežijú. Pevne v to verím! K ohlasom na „Ante Portas“ len toľko. Našlo sa pár recenzentov ktorí tvrdili že „Mythus“ bol lepší. U fanúšikov sme sa s ničím takým nestretli. Album vrelo prijali a vďaka slovenským textom sme získali aj veľa nových, ktorí sú s nami do dnešných čias.

Toto svoje hudobné napredovanie ste definitívne potvrdili ďalším albumom "Vlnobytie". Tento album sa mi páči svojou komplexnosťou a má pre mňa ťažko opísateľnú atmosféru. Ako sme sa už bavili predtým, bola to svojim spôsobom labutia pieseň pre dlhoročný skladateľský motor Hiraxa. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že za samotným zrealizovaním tohto albumu bolo veľa krvi a potu. Ako prebehla realizácia tohto albumu v realite?

Opak je pravdou. Na „Vlnobytie“ z nás piesne doslova padali. Moje prvé dva songy „Právo prvej pomsty“ a „Ibronka“ boli otázkou okamžiku, do dnes si pamätám ako som ich dva večery po sebe skomponoval na akustike☺ A prvá pieseň ktorá vôbec na album vznikla „Vlnožitie“ chalani zložili s našou klávesáčkou Majkou tiež na jedinej skúške. Spomínam si, ako mi nadšene referovala hneď na druhý deň „aké to má gule“, hehe...V tom čase som produkoval a dorábal album Editoru „Pod Parou“ a po jeho dokončení a následnom turné sme spoločnými silami „Vlnobytie“ vypilovali do výslednej podoby. „Vlnobytie“ vznikalo v naprostej pohode. S Paľom bolo ešte všetko v poriadku, hudobne sme sa rešpektovali a krásne dopĺňali, navyše sme mali nového bubeníka „Svaroga“ z kultovej martinskej kapely MYSTIC DEATH, ktorý priniesol čerstvý vietor do kapely a albumu to tiež veľmi pomohlo. Celé sme to pekne zakončili v moravskom štúdiu Shaark, ktoré sa od tých čias stalo našim druhým domovom. Vďaka Pavlovi a Peťovi zo Shaarku hrá album tak jak hrá. Tiež im patrí veľká vďaka!

"Vlnobytie" ste nahrali v štúdiu Shaark a pozvali ste si viacero zaujímavých hostí. Určite nielen vďaka nim, ale hlavne kvôli vám samotným, má tento materiál vysoké parametre. Tento album ste už nahrali s novým bubeníkom Svarogom, ktorého môžu poslucháči poznať z ďalšej martinskej kultovky MYSTIC DEATH. Zasiahla táto obmena na bubeníckom poste významne skupinu, či samotnú tvorbu tohto albumu?

„Vlnobytie“ je dielom celej kapely a piesne naň vznikali ako som spomínal našim typickým „oldschoolovým“ spôsobom. Teda Paľo a Ja sme nosili na skúšky nové motívy a nápady piesní a každý si do toho postupne vkladal to svoje a spoločne sme skladby hraním na skúškach vyladili až do tej konečnej podoby. Album bol naozaj úspešný a dopyt po ňom stále trvá a to len potvrdzuje jeho kvality. Čo sa týka príchodu Jožka „Svaroga“ do kapely, určite to malo na ďalšiu tvorbu veľký vplyv. To nám bolo jasné hneď ako prišiel prvýkrát na skúšku a zahral kultovku „Hate“ z fleku s takou presnosťou a v takej rýchlosti, že nám padol sandál☺ V tomto smere teda vtedy odpadli akékoľvek obmedzenia a tvorba sa mohla začať uberať takým tým „blackovejším“ smerom, ktorý je už cítiť na práve na albume „Vlnobytie“, a na „Slnovratoch“ bol náš „blackový prerod“ dokončený☺. A prečo práve black? V nejakom inom rozhovore sme totiž dostali túto otázku, že prečo sme sa začali uberať práve týmto smerom, keď sme boli vždy viac považovaní za deathmetalovú kapelu. Tak tu je vlastne odpoveď – jedným z faktorov bol určite príchod čistokrvného blackmetalistu Svaroga, a druhým bude asi to, že sme sa od albumu „Ante Portas“ začali viac skladateľsky angažovať ja (Luboslav) a Mhayitza, ktorí máme tento žáner v krvi. Ale to som už vlastne spomínal☺

Doba sa oproti vašim začiatkom posunula a tak už v tomto období bol internet samozrejmosťou. Tým pádom sa propagácia začala riešiť prevažne týmto spôsobom. "Vlnobytie" ste si vydali vlastne sami, vďaka čomu ste si naložili bremeno propagácie na vlastné ramená. Ako to nakoniec z tvojho pohľadu dopadlo, keď to porovnáš oproti tomu, keď ste albumy vydávali pod hudobným vydavateľstvom?

Od albumu „Ante Portas“ sa doba naozaj kurevsky zmenila☺ Pamätám si jednu z našich nočných návratových ciest z nejakého českého festivalu v rámci koncertov k albumu „Ante Portas“, kedy sme celú cestu v trojici ja, Hirax a Mhayitza, aby sme za volantom nepospali - rozjímali, kam sa dá ešte ďalej kapelovo posunúť a čo treba pre spropagovanie albumu spraviť. A moc možností veru v tej dobe už nebolo. A zrazu behom dvoch-troch rokov sa situácia diametrálne zmenila. Možnosti pre hudobnú propagáciu rapídne pribúdalo. Bandzone, Instagram, Facebook či You tube nabral na sile. Dnes už proste existuje veľa možností a nehľadiac na to, aký negatívny vplyv majú práve sociálne siete na spoločnosť, aj vďaka nim si môžeš svoju muziku pekne spropagovať sám. Pozor – stále platí povestné „nič nie je zadarmo“ a všetko opäť stojí kopu času a energie. Život v kapele nie je len o muzicírovaní, ale aj o neviditeľnej práci bez ktorej to proste nejde. Mladé kapely majú dnes vďaka internetu nesmierne zľahčenú cestu, avšak ani dnes nestačí len snažit sa vlastnou muzikou, treba proste robiť viac. A srdce MUSÍ popritom všetkom v muzike ostať! Ešte ťa poupravím. Album „Vlnobytie sme si nevydali sami. Vydalo nám ho vydavateľstvo „Agentúra Duna“, ktorí v tej dobe vydávali aj moju druhú kapelu Editor. Avšak zmluva bola len na vydanie. Propagáciu a marketing okolo celého „Vlnobytia“ sme si robili sami a to u nás platí do dnešných čias...

Nasledujúce EP "Slnovraty" je len dvoj skladbovým zásekom, ale ten zaťal do živého každému vernému fanúšikovi. V tých dvoch skladbách je neopísateľné množstvo energie. Čistý slovenský folk metal v tej najrýdzejšej podobe. Toto EP je vlastne oslavou dvoch najvýznamnejších slovanských sviatkov a v skladbách "Kračúň" a "Kupalo" vzdávate hold letnému a zimnému slnovratu. Myslím si, že toto "nenápadné" EP má aj vo vašich očiach veľký vplyv na napredovanie L. G. Dôkazom toho je aj fakt, že obidve skladby sú pevnou súčasťou vašich živých vystúpení...

To máš úplnú pravdu. „Slnovraty“ sú a predpokladám, že ešte aj veľmi dlho ostanú stálou súčasťou koncertného playlistu. Tento minialbum pre nás znamená veľmi veľa. Je to náš prvý počin po Paľovom odchode a v tomto smere ho možno považovať opäť raz za určitý zlom. Po Hiraxovom odchode sme stáli pred otázkou čo ďalej – doteraz si pamätám ako sme sa zvyšok kapely po tom jeho nezabudnuteľnom novoročnom emaili, kde nám oznámil že odchádza, stretli v skúšobni a riešili to. Ale kedže nám v spomínanom pozdrave napísal, že máme ťahať káru LUNATIC GODS ďalej a pokračovať, všetci sme sa spoločne zhodli na tom, že pokračovať aj budeme. To sú presne tie zlomové momenty v živote, z ktorých si najprv v šoku ale v konečnom dôsledku ťa dokážu nakopnúť. Vieš, novej tvorby som sa vôbec nebál. Nápadov a riffov mám v mobile desiatky ba stovky a večne sa mi nejaké nové motajú v gebuli☺. Len sme sa tak nejak s Paľom pri spoločnej tvorbe vždy posúvali dopredu a za tie roky roky pekne dopĺňali. Naštastie práve „Slnovraty“ sú dôkazom toho že čaro spoločného tvorenia sa jeho odchodom vôbec nevytratilo. Ba práve naopak, táto skutočnosť nás nakopla a výsledkom tohto nádychu a tejto novej energie sú práve dve nádherné blackovo folklórne skladby oslavujúce zimný a letný slnovrat. Tieto dve piesne máme naozaj všetci radi a nemyslím si, že sa nám ich hranie a počúvanie niekedy zunuje, ako sa to pri niektorých starších skladbách občas aj nám stáva☺ Keď sme mali skladby hotové a chystali sa na nástup do štúdia Shaark, písal som Hiraxovi aký som štastný z momentálnej atmosféry v kapele a ako sa pekne všetci dopĺňame. Že cítim, že nahráme niečo, čo bude oveľa viacej z nás ako doteraz! Tú atmosféru proste na tej nahrávke cítiť. Verím že nám držal palce ako odpísal...:).

Slovanská história z obdobia pred príchodom Cyrila a Metoda je zahalená rúškom tajomstva. Čo sa týka knižných predlôh, tak mám najradšej "Svět slovanských bohu a démonu", ktorú v roku 1990 napísal Zdeňek Váňa. Do akej hĺbky sa venuješ štúdiu našej histórie? Čo to určite napovedá napríklad vami prehraná Dobšinského poviedka "Ibronka"...

Slovanská história pre príchodom Cyrila a Metoda je síce zahalená rúškom tajomstva, ale treba podotknúť, že z veľkej časti úmyselne od samotných vierozvestcov a ich nasledovníkov. Nechcem tu kydať na kresťanov ani nič podobné. Sám mám medzi veriacimi kopu priateľov a sú to naozaj úprimný a dobrí ľudia. A navyše krv našich predkov je v súčasnosti premiešaná s krvov kresťanských „pristahovacov“, takže aj v nás samých je v podstate kus vierozvestcov. Isté však je, že od čias spomínaných príchodzích končí éra života priamo prepojeného s prírodou. Prírodné svätoháje sú ničené a nahrádzané umelými „kostolmi“. „Neveriaci“ začínajú byť podľa nového Cyrilometodského zákona trestaní, mučení a predávaní do otroctva. Prichádza chamtivosť, majetkárčenie a ďalšie známe neduhy, ktoré v spoločnosti pretrvávajú do dnešných čias. Aj za to vdačíme dvom spomínaním pánom. Pôvodná viera našich predkov hlásala úctu k iným, úctu k hosťom, lásku k druhým bytostiam a nehrabivosť. Netreba na to zabúdať... Hodnotné a krásne knihy o našej vlastnej slovanskej histórii, hospodárení a návratu k života v lone prírody píše Miro „Žiarislav“ Švický. Určite musím spomenúť moje najobľúbenejšie „Návrat Slovenov v duchu a slove“ a „Čaro prírody“, Rád si opätovne čítavam aj ruskú „Knihu svetla“. Múdrosť dávnych z nej priam srší. Je dobré, že si ľudia v dnešnej dobe už dokážu tieto tisíc rokov staré informácie zadovážiť. Takže odpoveď na tvoju otázku znie: „Čím je človek a národ starší, čoraz viacej sa zaoberá svojou vlastnou históriou a to je aj moj prípad“☺. Knihu od Zdenka Váni, ktorú spomínaš nepoznám. Ďakujem za tip. Určite zadovážim.

Neviem či mám iba ja ten pocit, ale v dnešnej dobe sa akoby stále viac a viac začína spájať uctievanie slovanských predkov ako za niečo "ilegálne". Mám na mysli hlavne fakt, že určité osoby priamo zainteresované do hudobnej scény začínajú vehementne riešiť, aký kto môže mať názor, čo je dobré a čo zlé, bez toho, aby sa bližšie presvedčili, či prijali rozumný názor druhého. Myslím si, že slovíčko rozštiepenosť scény dostáva úplne nový rozmer. Nestretli ste sa s niečím podobným, že by vás niekto z hudobnej scény na základe vašej tvorby škatuľkoval ako pre spoločnosť "nebezpečných" ľudí (úsmev)?

Odkaz našich predkov sa začína zneužívať na rôzne politické ciele. To je holý fakt. Dnes stačí aby si sa odfotil na Kriváni alebo si pripol slovenskú vlajku na bundu a si rasista. A na druhej strane sú tí ,čo si symboly privlastnili. Radikalizujú sa, nemajú problém verejne vystúpiť a najhoršie na tom je, že spoločnosť to čoraz viacej toleruje. Smutno mi je z toho. Každému vždy hovorím „Milovať svoju vlasť – neznamená nenávidieť iných!“. Jadro vzťahu k otčine pramení z poznania krás a hodnôt vlastného kraja a zo vzťahu k rodičom. Je dôležité pestovať v deťoch lásku k vlasti, lebo tá nie je ani trochu zdedenou vlastnosťou ktorá sa len tak sama od seba zjaví. Ale dôležité je v nich zakoreniť aj tolerantnosť. Z takýchto koreňov potom vyrastie aj zdravý vzťah k spoločnosti a k ostatným národom. Opäť to súvisí s predošlou otázkou. Zabudli sme totiž ako národ na to, že pôvodné duchovné slovenstvo bolo priateľské a otvorené. Bola to viera, ktorá nestavala múr medzi spoločnosť Slovenov a iné národy. Proste a jednoducho netreba byť slepo násilnicky. To nemá s láskou k vlasti nič spoločné...

Na druhú stranu v poslednom období padli aj reálne trestné oznámenia z radov orgánov činných v trestnom konaní. Mám na mysli zatknutie hlavného tvorcu skupiny BROTHERHOOD, či konfiškácia "podozrivých" vecí z jedného pagan shopu. Podobný hon na čarodejnice sme už raz zažili, keď bol obvinený vtedajší majiteľ FORENSICK MUSICK Maťo Belobrad. Toto sú už reálnejšie problémy, ktoré môžu navonok priniesť "špatný" pohľad aj na metalovú subkultúru. Veľa ľudí sa dá aj v dnešnej dobe ľahko zmanipulovať vďaka médiám. Akoby sa história opakovala... Aký je tvoj názor na používanie staroslovanskej symboliky v spojení s metalom a čo si o tom všetkom myslíš?

Spoločnosť vďaka sociálnym sieťam pomaly ale isto degeneruje. Menia sa hodnoty, spôsob komunikácie. Navyše sa ľudia stali veľmi ľahko manipulovateľní. To je holý fakt☹ Platí tu dvojnásob známeho príslovia o ohni = dobrý sluha ale zlý pán! Žiaľ tenká deliaca čiara je tak nejasná, že sa postupne ocitáme v bludnom kruhu. A bude ešte horšie si myslím. Pre veľa ľudí je trebárs „FB“ niečo ako svätý grál. Prestávajú „naživo“ komunikovať a po povinnej práci sa radšej izolujú. A vo svojich príbytkoch v papučkách sledujú a slepo nasledujú svoje virtuálne komunity. Mám kopu priateľov, ktorí tomuto návykovému fenoménu prepadli a doslova sa mi menia pred očami. Je len pár štastlivcov čo dokážu FB využiť vo svoj prospech. Nevravím, na manažovanie kapely, propagáciu turné, či pracovné a iné prílezitosti je to skvelá vec. Všetkého s mierou však hovorím, tuná to platí dvojnásob. Riziká sú obrovské! No uznaj, aby ti učiteľka v materskej škôlke oznámila na rodičku že „urobila som našej triede facebúkový profil a vaše deti tam budú mať fotky“ a všetci rodičia pokývkajú hlavou a usmejú sa. WTF??? Hovorím – čo vám už všetkým jebe? Fotky mojich detí si len tak bez môjho vedomia nebudú kolovať nikde na internete! Uff som sa zas rozparádil☺...hehe, tak vráťme sa k téme☺ Čo sa týka Broterhood vobec tú kapelu nepoznám, takže sa k tomu ani neviem vyjadriť. Čo sa však týka spomínaného pagan shopu tu musím napísať, že v tomto prípade naša vládnúca mocnosť šliapla pekne vedľa☹. Úbohé a naozaj smutné čo sa stalo. Ariana s manželom – prevádzkovatelia spomínaneho shopu - sú obyčajní skromní ľudia, ktorí sa iba snažia žiť INAK ako väčšinová spoločnosť – snažia sa ziť v súlade s prírodou. Uctievajú povôdné sviatky, vyrabajú si ručné šperky so symbolmi slnka a pôvodného „predkresťanského“ duchovna. Počúvajú metalovú muziku a žijú si svoj vlastný život, ktorí nikoho neohrozuje. A zrazu príde zastupca „demokratickej“ spolocnosti a oberie ich o živobytie vďaka tomu, že vraj majú v ponuke zakazané symboly? Kto ich zakázal? A na základe akých poznatkov ten expert zaradil napríklad Kolovrat medzi ne. Staroveký symbol kolobehu života, nachádzajúci sa v rôznych podobách na všetkých dreveniciach v Slovenských skanzenoch, na ľudových krojoch či dokonca v učebnici Slovenskej Vlastivedy. No comment. Tak potom zavrime skanzeny, spáľme knihy a všetko čo súvisi so Slovenskou ľudovou kultúrou. Deje sa tu niečo veľmi zlé a žiaľ aj obhajcovia ľudských práv v tomto prípade mlčia☹. Presne ako hovoríš „Hon na čarodejnice“. Až moc to celé pripomína totalitné praktiky spred roka 89 ́. A zdá sa, že história sa začína opakovať. Na grc mi je z toho. Ináč pekný príhovor mal po tom, čo sa táto smutná udalosť stala práve Žiarislav, ktorého knižky sme spomínali. Určite ho každému odporúčam prečítať. Nájdete ho na webe www.rodnacesta.sk medzi novinkami z 13 mája 2018. Trefné a výstižné – priamo k veci. Určite si ho aj ty preštuduj☺

Skupina sa ani po vydaní EP "Slnovraty" nevyhla personálnym zmenám. Bubenícku stoličku opúšťa Svarog a nahrádza ho celosvetovo známy Martin "Marthus" Škaroubka. Ako vlastne došlo k samotnej spolupráci s Marthusom? Čo ho zlomilo aby sa stal súčasťou L. G.?

V januári 2017 sme si rezervovali moravské štúdio Shaark na nahrávanie nového albumu. A hneď v ten deň večer nám na skúške náš bubeník oznámil, že končí. Ono sa to s ním nejako ťahalo už dlhšie, postupne prestal strácať o muziku záujem, nechodil na skúšky a prestávalo ho to naše kapelové manželstvo napĺňať. Hranie v kapele je síce o zábave, ale aj o zodpovednosti a už sa pravdepodobne na to nahrávanie necítil. Aspoň taký pocit sme z neho mali. Proste normálna vec, ktorá sa v živote rockerov a vo veľa kapelách stáva. S Jožkom sme nahrali krásne piesne a na časy, keď vystriedal nášho prvého bubeníka Ferka, jeho prvý koncert s nami na pamätnom Topfeste, kde hrali SLAYER, originálne klepačky, čo dával, budem vždy rád spomínať. Ale život ide ďalej. Podali sme si ruky, zbalil si svoje veci a odišiel. A na perách celej kapely svietila otázka, že čo teraz? A ja im hovorím – „No nič, idem domov a napíšem Marthusovi.“ Všetci sa samozrejme začali smiať (smiech). Keď som však došiel domov zosmolil som naozaj mail v štýle, že niekedy aj motyka vystrelí. A či by do toho nešiel. On si po pár dňoch vyžiadal nejaké pracovné verzie nových piesní. A potom sme už iba všetci čumeli, keď nám napísal, že do toho ide. Už sa budem opakovať – ale absolútna eufória, ktorá nás drží doteraz, a ktorá dokazuje, že niekedy sa sny naozaj splnia. Martin toho s CRADLE OF FILTH dokázal naozaj veľa a popritom je stále skromný a pohodový chalan. Presne taký, ako sme ho kedysi dávno spoznali, keď snami hral s jeho prvou kapelou INNER FEAR. A kámo poviem ti, že hrať a za chrbtom cítiť jeho mašinériu bicích, je niečo úžasné!

Pôvodne som si myslel, že vám pomôže len v štúdiu s nahrávaním a naživo budete hrávať s niekým druhým. Nevedel som si ani len predstaviť, že si dokáže skĺbiť všetky svoje profesionálne aktivity v CRADLE OF FILTH s neustálim cestovaním za vami. Ako teda vznikali skladby na zatiaľ posledný album "Turiec", stretávali ste sa aj fyzicky v skúšobni, či ste to museli riešiť všetko viac-menej "moderne" na diaľku?

K súčasnému stavu, že Martin s nami hráva aj koncerty sme nejak logicky a pocitovo vyústili už počas nahrávania albumu. Ako som spomínal vyššie, keď sme Martina oslovili, album sme mali napísaný. Ku väčšine piesní boli aj pracovné bicie, ktoré ešte tvoril náš predchádzajúci bubeník. Avšak keď Martin dostal podklady - dostal zároveň voľnú ruku na bubenícke party, ktoré si pretvoril podľa seba. A myslím že jeho kompozičný vklad sa stal nakoniec obrovským prínosom pre celý album. Marthus proste po nahratí bicích neskončil, tak ako to robí väčšina hostí. Zaujímal sa o nahrávku aj naďalej až do jej konečnej produkcie. Pomáhal s nahrávaním kláves, vyberali sme spoločne zvuky, bol v štúdiu pri nahratí spevov, violi atď... a nakoniec album s nami aj spoločne zmixoval. Proste to zrazu bolo aj jeho dieťa a viem, že je na tú nahrávku naozaj hrdý. Už počas nahrávania bolo všetkým jasné, že neostane len pri hosťovaní. Proste sme si sadli, nielen hudobne ale aj ľudsky a po roku stretávania sa, dodatočných aranžov, mixovania, či posedeniach a polemikách o živote sa z nás stali priatelia. Nezabudnem na jeho telefonát, keď sme mu s Pavlem (Shaark) poslali záverečný mastering s tým, že máme ešte jednu verziu a ako nám spätne volal, aby sme s tým už nič nerobili, že to počúvajú s Cradle Of Filth v tourbuse, že je to parádne. A o hodku volal zas a ubezpečoval sa, či sme to naozaj nechali tak☺. O pár dní znovu volá, že Moonspell došli s tým nech opäť pustí ten nový Lunatic Gods...hehehe. Tak to sú veci o akých proste ani nesnívaš... Samozrejme rátame s tým, že Martin je plne vyťažený a jeho hlavné priority sú CRADLE OF FILTH a TITANIC. Ale keďže my až tak často nekoncertujeme a muziku máme všetci len ako milovaný koníček, už to berieme tak, že keď sa nejaký koncert podarí, tak bude a keď nie, tak sa nič nedeje. Povedali sme si, že to nebudeme siliť. A keď si v jeho nabitom kalendári nájde čas aj na nás, bude to ona povestná čerešnička na našom metalovom gramofóne:).

Album "Turiec" má podľa mňa všetko, čo si predstavujem od metalového albumu. Je veľmi ťažko uchopiteľný, prevádza poslucháča viacerými žánrami, ale vďaka svojej komplexnosti je v ňom v konečnom výsledku niečo "naše". Niečo, čo ho rozlišuje od množstva iných albumov, ktoré vychádzajú dennodenne... Ako ho vnímaš ty z pohľadu tvorcu, ktorý vidí ďaleko viac do jeho hĺbky ako samotný poslucháč?

Krásne si to napísal...nemám slov...som dojatý a štastný že ho tak vnímaš. Strávil som pri jeho tvorbe celé 3 roky života a v srdci som tajne dúfal, že aj keď je možno náročnejší, nájdu sa fans, čo sa mu aj v dnešnej „you tube“ singlovej dobe budú chcieť dostať pod kožu. A vedel som, že tým čo sa budú snažiť, sa jeho krása otvorí. Album je ako keby zrkadlom našich pestrých životov a myslím že dokáže riadne nakopnúť ako aj pohladiť. Ako s obľubou hovorievam: „Struny sú médium na ktorom aj trápenie zahráš, no aj radosť a zábavu, tak počkajme čo dnes zahrajú naše srdcia“. Ináč hudobný posun na novinke pekne vystihol Václav Tesař – redaktor Sparku, ktorý v nej vidí čiastočný návrat do našej skoršej éry. A ako písal - spája surové a pudové počiny „Slnovraty“ a Vlnobytie“ s atmosférou nášho skoršieho obdobia. Ja osobne na novinke cítim aj ozveny albumov „Mythus“ či „Sitting By The Fire“. Na Mythuse sme po prvýkrát použili folklórne slovanské motívy a „Sitting, či „The Wilderness“ boli podobne ako novinka tiež nie na jedno vypočutie. Ako som písal v nedávnom rozhovore práve pre Spark: "Krása starých metalových opusov, ktoré ma formovali, spočívala v tom, že to boli klenoty na viacej vypočutí. A podľa prvých ohlasov od priateľov, známych a fans, ktorí už mali možnosť novinku počuť, sa im otvorila práve po viacerých vypočutiach. A podľa mňa práve v tom spočíva kúzlo hodnotnej muziky a pre nás ako muzikantov je to obrovské pohladenie a zároveň signál že sme vykročili správnym smerom“. A ohlasy od fanúšikov su zatiaľ teda vážne skvelé, najradšej by som ti tu nakopíroval tie spústy mailov a odkazov zo správ, ale vystrihnem aspoň pár úryvkov:): „Zdravím díky moc za CD vaší novinky - musím říct, že jsem si po otevření balíku a hlavně prohlídnutí novinky sednul na zadek!!!! Máte to opravdu moc pěkný! A ta muzika...těžká BOMBA!!!!!!!!! Masakr, uchvatný..nemám slov. .to se vám fakt povedlo...muzika nemá chybu a texty super...! Zrajete jak víno...prostě nové album LG se povedlo na jedničku! Loni byl mým osobním albem roku Kreator, letos je to asi jasný:-) LUNATIC GODS!!!“ „Asi pred hodinou sa už ku mne dostal balík. Som si teraz s tým odstupom času plnohodnotne aj s textamy a knihou/bookletom vypočul album Turiec a nemám slov. Úžasná ŽIVA! Snáď pri každej skladbe som mal slzu v oku a ešte k tomu tie fotky...“ „Chcem povedat ze album sa vydaril podla očakavania. Perfektny sound, krasne texty a mraziva atmosfera.“ „Je naprosto skvělé, to čekání za to stálo!“ "Pohladenie duše. Pomaly to bude 25 rokov, no táto kapela ma nikdy nezačne nudiť. Bravó! Už aby boli originály doma (Turiec + Slnovraty), budú na čestnom mieste - zaslúžene!"

Lyricky ste na novinke zostali tam, kam patríte, v srdci Turca. Dovolím si povedať, že ste sa s lyrickou časťou popasovali veľmi dobre. Aké to bolo pre vás skladať texty bez Hiraxa, ktorý mal na to až na malé výnimky dlhé roky svoj "patent"?

Bolo to podobné ako s tvorbou muziky. Najdôležitejšie je vždy začať! Píšeš, tvoríš, meníš kombinuješ, bavíš sa a opät tvoríš. Jednoducho pocitový proces, ktorému som podľahol už pri Slnovratoch. Na novom albume som sa nechal ešte viac inšpirovať prírodou okolo nás. Na kopcoch ma napádali slová aj rýmy. Doležité pre konečné vyznenie celého albumu bolo aj to, že som na koncerte pre Horára (Benefičná akcia na počesť nášho zosnulého speváka Jarka Vavra, každoročne robená na konto nadácie „Rakovina“) oslovil nášho kamaráta Tomáša „Leča“ Jakubca, či by mi s textami tentokrát nepomohol. Lečo ponuku prijal a jeho texty posunuli album zas o level vyššie, rovnako ako Marthusove bicie. To že Lečo nakoniec na albume aj spieva ma veľmi teší. Dodáva tomu celému ďalší rozmer. Odvtedy sme spoločne strávili kopec času, naladili sa na rovnakú vlnu a stali sa z nás skutoční priatelia. Tomášov vklad na nový album je naozaj veľký, a preto je s nami aj na fotkách v booklete a figuruje v zostave kapely. Do nahrávky „Turiec“ proste patrí. A verím že bude patriť aj do Lunatickej budúcnosti☺

Páči sa mi, že sa naplno nevenujete iba hudbe, ale aj veciam okolo, ktoré dotvárajú atmosféru nahrávky. Už v období EPčka "Slnovraty" to bolo luxusné prevedenie v koži. V prípade "Turiec" to je zase krásne digibookové spracovanie. Som rád, že aj naše skupiny stále viac a viac začínajú chápať, že metal nie je len o tom nahrať album, odohrať koncert vo veciach v ktorých práve prišli z práce (tu som to zámerne prehnal, ale myslím si že chápeš čo tým myslím). Proste imidž je veľmi dôležitá, aj keď si to možno viacero našincov nemyslí...

Nemyslím, že si to až tak prehnal ☺ Lebo pravdou je, že veľa kapelám nedochádza, že „image“ je podstatnou súčasťou umeleckého – teda aj hudobného - prejavu. A to nehovorím o začínajúcich kapelách. Tie to práveže skôr vedia a dávajú si aj na tejto stránke záležať. Niekto sa možno nad tým pousmeje – povie si, uvediem príklad, či to tí Cradle už s tým maskami a imagom nepreháňajú...aj mňa to niekedy napadne, preto to vravím :D - Ale pozrime sa na to z druhej strany – vieš si predstaviť že by Dani vyliezol na pódium len tak bez mejkapu, v rifliach a vypratom metalovom tričku? ☺ Imidž je určite dôležitý, živé vystúpenie kapely nie je len o vnímaní hudobnej stránky (ak chceš len to, tak ti stačí si pustiť doma CD ), ale je to viac – je to o celkovom dojme, pocite, energii čo z kapely ide do ľudí, a naopak z ľudí do kapely. Čo sa týka prevedenia našich posledných dvoch albumov, myslím si že keď sa už človek rozhodne si nejaký album kúpiť, mal by dostať aj niečo navyše. Vydanie každého albumu je totiž pre nás sviatkom a my v kapele chceme aby to tak isto vnímali aj naši fanúšikovia. A k našej a celkovo metalovej muzike výpravné obaly, booklety a ďalšie hodnotné veci proste patria. Tak ma teraz napadlo, že čo vymyslíme nabudúce....hm... ☺

Príroda v okolí Turca je naozaj čarokrásna a naskytá veľa možností. Ostáva ti vôbec čas na to, zastaviť sa a vnímať všetku tú krásu okolo seba? Mám taký pocit, že si ľudia v záplave každodenných starostí neuvedomujú, čo nám príroda ponúka. Tvárime sa, ako páni zeme a ničíme, čo tu vznikalo prirodzenou cestou tisícročia...

Príroda v okolí Turca je čarokrásna! Príroda na celom Slovensku je čarokrásna! Máme byť právom na čo hrdí! Aspoň chvíľku z každého dňa venujem pohľadom na naše kopce. Keď len minútku života, aj tak cítim zakaždým radosť, hrdosť a úctu. Keď mám voľný čas vybehnem na Tlstú, Ostrú alebo hociktorý iný vrchol, alebo trebárs len sa prejsť Blatnickou dolinou. Ako hovorí náš tympánista Janík „Tam hore, v kľude a vetre človek pochopí kto je a kam patrí, vyfúka mu z hlavy mediálne sračky a potrebu nového mobilu, nedostatku lajkov či tragické čísla na účte...tam hore prichádza poézia existencie.“ Presne ako píšeš, žijeme v krásnom kraji obklopenom vencom hôr a mnohí si to ani neuvedomujeme a túto neopakovateľnú krásu vnímame ako samozrejmosť. Preto aj môj úvodník v knihe k nášmu novému CD, ktorá je pre všetkých pozvánkou navštíviť Veľkú a Malú Fatru a pozrieť sa na náš rodný kraj zvrchu: „Naše nové piesne sú z prameňa našej rieky, sú z hrebeňov našich vrchov. V ich notách sú včiarané meandre sprehýbané a pláne trávnaté, v ich taktoch bijú skaliská hrozivé, tiesňavy neprístupné, šlahá v nich sila vodných tokov zo strání našich vrchov. Sú z krajiny pôvabnej, sú z našej turčianskej záhrady. A hoc veleba nášho kraja opísať slovami sa nedá, pozvánku k potulkám aspoň takto k Vám vysielame.“ Ej veru, príďte k nám na potulky - kým je čas! Kým stovky plne naložených kamiónov, ktoré denne odvážajú po kúskoch celé naše hory - svoju prácu nedokončí a nerozkradne to všetko čo nám patrí a malo by ostať našim potomkom. Tuhne mi krv v žilách, keď to vidím...a kamiónov s drevom pribúda☹

Ste jasným dôkazom toho, že keď počas živého vystúpenia odovzdáte poslucháčovi všetko, tak sa vám to aj vráti. A tak sú vaše koncerty plné neopísateľnej energie, čo som mohol v poslednej dobe zažiť napríklad na vašom krste albumu "Turiec" vo Vrútkach. Ako hodnotíš celkovo toto vaše CS turné a akými spoločníkmi boli pre vás S. S. O. G. E.?

Turné bolo naozaj úspešné! Na dnešnú „zlenivelú“ digitálnu dobu ozaj vysoké návštevnosti. Ľudia s nami spievali texty, poznali už aj nové piesne a bolo vidieť, že si každý koncert užívajú. Som vážne spokojný. Až nám bolo všetkým smutno po poslednom Ostravskom koncerte. Bol to síce záhul na naše staršie telá...hehe - ale energia, ktorú sme od fans dostali, nám to niekoľkonásobne vrátila! A čo napísať k Silentom? Skvelí ľudia, vyborní muzikanti, moraváci s dobrým srdcom a úprimní kamaráti. Navyše z Hanky po všetkých tých rokoch stále srší obrovský sex appeal. Hltal som ich vystúpenie na každom koncerte a nikdy ma neprestanú baviť! Originálna a Výborná kapela.

Telefonovali sme spolu po vašom záverečnom vystúpení v rámci tohto turné a aj takto na diaľku som vycítil tvoju absolútnu spokojnosť. Dokonca si spomínal, že bolo v Ostrave viacej "mladých" ako "starých" fanúšikov. Takže hovoríš, že sa o budúcnosť scény nemusíme obávať? (úsmev) Máš čas sledovať a počúvať nové skupiny?

Presne tak, Ostrava príjemne prekvapila. Cez 300 Ľudí pod pódiom a vekový priemer väčšinou medzi 16-20 rokov. Potešilo nás to. Na celom turné boli ľudia skvelí, chodilo kopec známych tvárí, kamarátov a fans čo nás podporujú od začiatkov. Vždy sa na to teším, dať si pivko s tými ľudmi, pokecať, vidieť že stále počúvajú muziku a baví ich život. Niektorí prišli po rokoch aj so svojimi potomkami, to všetko sú nádherné veci. Treba mladých viesť k tomu aby nesedeli doma, aby svoju obľúbenú muziku počúvali aj naživo. Koncerty su pre celú metalovú scénu nesmierne dôležité! A čo sa mňa týka, som stále ten istý metalista ako pred rokmi, objavujem si pre seba kapelky, teším sa z nových albumov a keď sa podarí idem aj na koncert. Práve teraz sa na mňa usmievajú predpredajové lístky na januárovy spoločný koncert SOILWORK a AMORPHIS v Bratislave☺

Myslím si, že je na to ešte priskoro, ale predsa nedá mi to. Dokážeš už aspoň z časti prezradiť, akým smerom sa bude vyvíjať nová tvorba?

Hudobne to neviem predpovedať, ako som hovoril už dávnejsie “Počkáme, čo zahrajú naše srdcia“. Myslím však, že to bude blízko nášmu typickému folklórnemu blacku či progresívnejšiemu avatgardnému metalu. Tiež sa v poslednej dobe rád vraciam k starším trashovým albumom, takže teoreticky sa to môže v nových riffoch tiež nejak prejaviť☺... A textovo by sme chceli dokončiť kruh načatý kolekciou „Slnovraty“. Chceli by sme ospievať zvyšné dva dôležité sviatky našich predkov = Jarnú a Jesennú Rovnodennosť. Možno EP „Rovnodenia“, možno celý album, a možno len jedna dlhá pieseň – neviem. Avšak, keď dokončíme tento kruh, vrhneme sa na nový album s pracovným názvom „Esencie Existencie“. Poézia existenie od nášho tympánistu Janíka dostane skutočné hudobné stvárnenie. Chudák asi ani sám nevie ako ma zas prekvapivo inšpiroval☺. Takže ako vidíš, najbližších niekoľko rokov máme rozplánovaných dostatočne☺...tak hádam z toho naozaj niečo vyjde...budeme veriť☺

Vedel by si si predstaviť život bez hrania, či skladania hudby? Prišiel si vďaka hraniu v živote o niečo podstatné?

Myslím si, že keď človek hrá cez 30 rokov v metalových a rockových kapelách, táto záľuba ho už nikdy neopustí. Áno, môže prísť obdobie útlmu, ale srdce v muzike u takýchto ľudí už ostane navždy. A to je aj môj prípad. Netvrdím že s LG budeme hrať naveky a tiež by som už dnes nedal 60 koncertov ročne ako v časoch, keď som hral aktívne v 4 – 5 kapelách. Ale pomaličky si robkať muziku a raz za 3-4 roky nahrať album s kamarátmi a následne ho naživo predstaviť – to ma láka a baví. Proste si zo skutočného života chodiť k muzike oddýchnuť a na koncertných doskách sa raz za čas dobiť energiou. Gitara ma ale určite bude sprevádzať až do konca života. Beriem ju do rúk keď som veselý, beriem ju do rúk keď som smutný. Myslim, že nakoniec s ňou skončím v drevenici niekde v horách, zakúrim v krbíku a budem si hrať len tak sám pre seba...

Verím, že si vďaka tomuto nášmu rozhovoru urobili čitatelia "hlbší" názor na pôsobenie L. G. Aj keď sme sa veľmi snažili a naozaj chceli, obdobie rokov 1993 -2001 zostane na stranách nášho zinu nezodpovedané... Veľmi pekne ďakujem za čas, ktorý si strávil nad odpoveďami otázok, ktoré čerpali už z obdobia tvojho pôsobenia v skupine...

Aj ja ti ďakujem. Hlavne za tvoju trpezlivosť☺ Otázky boli veľmi zaujímavé, vidno že si tomu venoval čas a veľmi si to vážim. Týmto za celý LUNATIC GODS pozdravujem všetkých čitateľov Cremation zinu. V dnešnej dobe má tvoja práca dvojnasobný zmysel. Počúvajte rockovú a metalovú muziku a žite si životy podľa vlastných pravidiel. Kašlite na systém a bežte do hôr. Tam je všetko, čo hľadáte!!!